... o tom pití, tož totok spýtala sa ma raz žena, keď som sa vrátil z dzedziny, kde sa chodím schovávať pred svetom, kde ešte tej všeobecnej líšky, čo dáva normálnym deťom dobrú noc, tak jej stará mama chodí mne dávať dobrú noc, keď tam som, lebo je to úplne na konci dediny. A potom je už len družstvo, za ním veľa kopcov, niekde tam uprostred Kyslinky aj s horárňou, potom Dudáš, Poľana a až následne zase za kopcami možno žijú nejakí ľudia. To som si ale nie zase až taký istý, lebo som tam ešte nebol. Keď som sa pozeral do mapy, tak tam síce bola nakreslená čiara, že ako cesta a aj kadejaké štvorce, že ako osídlenie, no ale povedzte na rovinu. Verili by ste niečomu, čo ste ešte sami na vlastné oči nevideli? Ja teda osobne nie. Ale nie o tomto som chcel. Vlastne chcel som o niečom úplne inom.
Ako som už spomínal, to miesto je na konci dediny, ale tým, že je to rovno pri ceste smerom na spomínané bývalé JRD, tak je tam niekedy viac ruchu ako v prostriedku pri kostole. A to je prosím pekne hneď vedľa kostola krčma aj miestny obchod v jednej budove. Hlavne cez víkend počas dňa alebo dakedy aj ešte skoršie ráno, dobou, keď ešte neni otvorená krčma, ale svet je už v čulom ruchu a pohybe. Tam sa ozýva motorová píla, tam zase cirkulárka, tam sa barany dohadujú, ktorý je teraz na rade do gulášu, tam traktor, tam sliepky a do toho miestny rozhlas svojimi roztrasenými ľudovými melódiami.
A zastavia sa všetci. Na kus reči, na štamprlu, posedieť, podebatovať, vymeniť si nejaké tie informácie alebo proste len kuknúť, či je niekto doma. Popri takýchto návštevách treba mať hlavne otvorené uši, lebo by škoda bola čo i len jednu múdrosť stratiť, keď sa taký uvoľnený jazyk dá do behu a nebodaj sa sešlosť začne štenkerovať. To sa človek napríklad naučí, že panáky do páru sú vždy tri, aby im smutno nebolo, že človek chodiaci o palici musí aj za palicu hrdlo zlievať aby potom balans držať vedel, lebo to je ako s tromi nohami chodiť, (z čoho mi logicky vyplýva, že najviac by toho mali vypiť batoľatá, lebo tie chodia po štyroch, pozn. autora), že momentálnej abstinencii z dôvodu neskoršej potreby riadiť motorové vozidlo sa odborne „zákaz koštovania“ hovorí, že deň bez piva akoby deň bez slnka znamená, že aj pán farár pijú, len o tom nikto nehovorí ale každý vie, že na pálenku sa najskôr spytuje, či je susedova vlastná, aby sa vedelo ako veľmi treba chváliť a či len poďakovať, že keď sa domáca pálenka čistou vodou zapíja, že sa „kazí“, no ale to je len vec vkusu a chuti, že politika nepatrí do krčmy, stánku božieho a medzi kamarátov, nuž a v neposlednom rade aj to, že bez nej by nás nemala z čoho bolieť hlava.
Tak to teda je ... a hádam aj ešte nejaký ten čas zostane ... lebo alkohol je metla ľudstva a bez nej by nám už svetská špina po uši stála ... združenie abstinentov odpustí